Slovenskí spracovatelia mlieka sa obávajú situácie, ak hoci aj jeden z ich zamestnancov bude pozitívne diagnostikovaný na chorobu COVID-19 a riešia otázku, ako pristupovať voči ostatným zamestnancom a celkovo k chodu mliekarne, ktorý by mal byť zachovaný. Jasné inštrukcie, ako budú kompetentné orgány smerom k mliekarni, ktorej zamestnancovi bola choroba COVID-19 pozitívne diagnostikovaná pristupovať, zatiaľ nemajú.
Väčšina spracovateľov mlieka pritom patrí k subjektom hospodárskej mobilizácie, čo znamená, že v časoch nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl a záchranných zložiek, majú priamu povinnosť riadiť sa pri výrobnom programe príkazmi nadriadeného orgánu, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
„Z tejto povinnosti, ktorej predchádza vyhlásenie krízovej situácie napríklad vyplýva, že mliekarne ako subjekty hospodárskej mobilizácie sa musia podriadiť svojím výrobným programom potrebám štátu z hľadiska zabezpečenia životne nevyhnutných tovarov,“ hovorí Stanislav Voskár, prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Okrem povinností im z toho vyplývajú aj možné výhody. V krízovom stave sú subjekty hospodárskej mobilizácie zaradené do systému prednostného zabezpečenia surovinami, energiami alebo pohonnými hmotami. Pracovníci takéhoto subjektu sú oslobodení od výkonu mimoriadnej služby a nebudú pridelení na plnenie iných úloh v národnom hospodárstve, alebo pri obrane štátu.
„Každá mliekareň zaradená medzi subjekty hospodárskej mobilizácie má vypracovaný svoj krízový plán, ktorý každoročne zasiela spolu s inými informáciami na ministerstvo pôdohospodárstva,“ informuje prezident Slovenského mliekarenského zväzu.
Za krízový manažment je priamo v subjektoch hospodárskej mobilizácie zodpovedná osoba. Práve tento pracovník obrany a ochrany sa spolu s manažmentom podniku podieľa na plnení úloh a opatreniach hospodárskej mobilizácie. Jednou z nich je aj zabezpečenie plynulého spracovania mlieka na výrobu mliečnych produktov v prípade, ak by sa medzi zamestnancami objavil kolega s pozitívnym výsledkom na COVID-19.
„Mliekari sú si vedomí dôležitosti svojej úlohy. U všetkých spracovateľov bolo prijatých množstvo opatrení, ktoré fungujú preventívne, s cieľom zabezpečenia ich prevádzky,“ hovorí Stanislav Voskár.
Spracovatelia mlieka dnes paradoxne pociťujú najväčšiu neistotu z možnej reakcie zo strany štátu, keďže chýba jasná definícia, ako sa bude v prípade pozitívneho výsledku zamestnanca na COVID-19 postupovať.
„Apelujeme na zodpovedné orgány, aby boli všetky usmernenia a opatrenia v krízovom scenári pre potravinárov prijímané s rozvahou a zdravým úsudkom. Navrhujeme preto napríklad zriadenie tímu pod záštitou rezortného ministerstva, ktorý bude v takýchto prípadoch schopný okamžite a kompetentne reagovať. Samozrejme tak, aby bola zabezpečená nepretržitá činnosť spracovateľa. Na jednotlivé mliekarne sú naviazané desiatky mliečnych fariem a pozastavenie výroby by spôsobilo obrovské škody nie len farmárom, spracovateľom, ale narušilo by to aj plynulosť zásobovania potravinami,“ hovorí Stanislav Voskár.
Správa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) zo 7. apríla 2020 v súvislosti s ochorením COVID-19 a potravinovou bezpečnosťou odporúča, aby boli zamestnanci, ktorí boli v úzkom kontakte s infikovaným zamestnancom najmenej 14-dní od posledného kontaktu s ním, doma. Zamestnanci, ktorí neboli v úzkom kontakte s osobou s potvrdeným ochorením, by mali pokračovať v prijímaní obvyklých bezpečnostných opatrení a navštevovať prácu ako obvykle. Zatváranie potravinárskych prevádzok WHO a FAO neodporúčajú.
Surové kravské mlieko sa vo všetkých mliekarňach spracováva v uzavretom okruhu. To znamená, že prebieha na automatizovaných výrobných linkách bez priameho kontaktu potraviny so zamestnancami.
Žiadny slovenský spracovateľ mlieka si nedovolí v týchto citlivých časoch pokaziť desaťročia budovanú značku neuváženými krokmi. Ochrana zdravia spotrebiteľa je našou prioritou, čo dokazuje, že naše mliekarne nezažili potravinový škandál, ktorý by mohol narušiť dôveru spotrebiteľov k slovenským mliečnym produktom,“ uzatvára Stanislav Voskár.
