Slovenskí prvovýrobcovia mlieka sú pripravení zvyšovať produkciu surového kravského mlieka. Po rokoch poklesu počtu chovateľov a dojníc dúfajú, že nová Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, ktorej príprava sa dostáva do finálnej fázy, môže byť impulzom k rozvoju sektoru mlieka.
„Slovenskí prvovýrobcovia sú pripravení prispieť k naplneniu európskych environmentálnych cieľov a národných cieľov zvýšenia potravinovej sebestačnosti. Vedia to zabezpečiť zvýšením stavov hovädzieho dobytka, čím sa zvýši produkcia organickej hmoty určenej na zlepšenie kvality pôdy a zároveň sa zvýši výroba mlieka. K tomu však nevyhnutne potrebujeme priaznivo nastavenú Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, vyrovnané podmienky s okolitými štátmi a podporu zo strany štátu,“ hovorí Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Na pondelkovej Rade ministrov poľnohospodárstva a rozvoja vidieka v Bruseli, Ján Mičovský pred svojimi kolegami tlmočil požiadavku slovenských poľnohospodárov k zvýšeniu viazaných priamych platieb. Tieto platby sú priamo určené na produkciu citlivých komodít, teda aj mlieka a tak sa stimuluje záujem pestovateľov a chovateľov o oblasti poľnohospodárstva, ktoré priamo rozvíjajú vidiek, napríklad cez zamestnanosť.
„Prebiehajúce rokovania a stanoviská jednotlivých členských krajín k návrhu novej európskej poľnohospodárskej politiky sa rôznia a je jasné, že v mnohých otázkach budú prijaté politické rozhodnutia. Pre sektor mlieka bude jedným z dôležitých rozhodnutí aj podiel viazaných priamych platieb. Ich pokles oproti súčasnému programovaciemu obdobiu by bol pre slovenských prvovýrobcovia mlieka neprijateľný a naplnenie európskych a národných cieľov ohrozené,“ hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Minister pôdohospodárstva v pondelok uviedol, že vyžaduje minimálne zachovanie súčasného stavu, keď na viazané platby je určených 13 percent priamych platieb plus dve percentá sú vyčlenené na podporu bielkovinových plodín. Dokonca na Rade ministrov v prvom momente hovoril o 25-percentách z priamych platieb pre viazané platby.
„Vítame vystúpenie ministra pôdohospodárstva, lebo ho vnímame, že sa postavil za tých, ktorí chcú vyrábať a navrhuje možnosti ako ich podporiť. Chceme však pripomenúť, že opatrení, ktoré nás oproti západoeurópskym farmárom, ale aj našim priamym susedom znevýhodňujú, je viac,“ hovorí Alexander Pastorek.
Poukazuje pritom na samotnú nižšiu podporu chovov dojníc oproti iným európskym krajinám, ktorá vyplýva z rozdielnej výšky európskych, ale aj národných podpôr v rámci schém štátnej pomoci. Ako príklad uvádza podporu produkcie najkvalitnejšieho Q mlieka, ktorú majú v Českej republike. Slovenskí prvovýrobcovia, ani spracovatelia mlieka zatiaľ tento typ podpory nemajú, ale spoločne vyvíjajú úsilie pre zavedenie tejto schémy štátnej pomoci aj u nás.
„Od novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky očakávame naozaj veľa! Je to možno posledná šanca zvrátiť nepriaznivý stav, v ktorom sa prvovýroba mlieka na Slovensku nachádza. Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 dosiahli slovenskí prvovýrobcovia mlieka kumulovanú stratu 500 miliónov eur a v dôsledku tejto situácie klesol počet prvovýrobcov mlieka o polovicu a počet dojníc o 40-percent!“ vysvetľuje Margita Štefániková.
Dlhodobé straty prvovýroby mlieka majú za následok nízke investície do výroby, čo z dlhodobého hľadiska prinieslo zaostávanie našich poľnohospodárov za lepšie podporovanými kolegami v zahraničí.
„Podľa analýz nášho zväzu vyše tri štvrtiny ustajňovacích priestorov pre hovädzí dobytok pochádza z obdobia rokov 1950 – 1990 a zastaralé sú aj dojacie zariadenia a objekty pre dojaciu techniku. Nakoľko úroveň príjmov nedovoľuje prvovýrobcom mlieka pokryť ani výrobné náklady na mlieko, podporu investícií do stavieb a technológií na automatizáciu považujeme za kľúčovú. Preto sa s nádejou pozeráme na nové programovacie obdobie novej agrárnej politiky, v rámci ktorej by mohli byť takéto projekty podporené. Samozrejme, nakoľko sa od poľnohospodárov požaduje minimálne polovičná finančná spoluúčasť, pri rozhodovaní potrebujú hlavne istotu a stabilitu v národných aj európskych podporách,“ hovorí Margita Štefániková.
V Bratislave, 28.9.2020